4. januára 1915 sa narodil v Bratislave – Vajnoroch
máj 1923 pristúpil k prvému svätému prijímaniu
6. júla 1924 prijal v sprievode krstného otca Štefana Zemana sviatosť birmovania
1925 desaťročný Titus vážne ochorel
1. septembra 1927 nastúpil do saleziánskeho ústavu v Šaštíne
18. júla 1931 vstúpil do noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku
25. októbra 1931 mal obliečku, od tohto dňa mohol nosiť reverendu
6. augusta 1932 zložil prvé rehoľné sľuby
september 1937 začal študovať teológiu na Gregoriánskej univerzite v Ríme
7. marca 1938 zložil doživotné rehoľné sľuby v Bazilike Sacro Coure v Ríme
23. júna 1940 bol vysvätený za kňaza v Turíne
4. augusta 1940 slávil primičnú omšu v rodných Vajnorocch
Mladý klerik Titus Zeman so súrodencami
1. októbra 1940 začal študovať chémiu a prírodopis na Slovenskej univerzite v Bratislave
1. júla 1941 ustanovený za kaplána v Bratislave-Miletičovej
1943-1946 bol profesorom chémie v Trnave
7. februára 1946 spolu s profesorom Bakošom zavesili zvesené kríže v triedach a v zborovni, následne boli z gymnázia obaja vyhodení
september 1949 nastúpil ako kaplán do farnosti v Šenkviciach
2. júla 1950 sa stretol s donom Ernestom Macákom a rozhodol sa prevádzať mladých spolubratov za hranice, don Ernest ho napojil na prevádzača
20. augusta 1950 sa stretol s prevádzačom Mackom v Borskom Sv. Mikuláši
31. augusta 1950 prvý raz ilegálne odviedol 6 saleziánskych bohoslovcov cez rieku Moravu do Rakúska a ďalej do Turína v Taliansku
15. septembra 1950 na Sviatok Sedembolestnej Panny Márie dorazila prvá výprava do Turína; pred návratom dostal požehnanie na túto aktivitu od hlavného predstaveného saleziánov
23. októbra 1950 druhý raz ilegálne odviedol 8 bohoslovcov a 5 kňazov do Turína
15. novembra 1950 odišiel z Talianska do rakúskeho Linzu, kde bol ubytovaný v saleziánskom dome štyri mesiace
21. januára 1951 pri svätej omši sa definitívne rozhodol obetovať aj svoj život za záchranu mladých spolubratov
23. marca 1951 sa vrátil cez Moravu naspäť do Československa
9. apríla 1951 nadránom tretia výprava, v ktorej bolo okrem Titusa a prevádzača Františka Totku 9 kňazov a 10 mladých saleziánov, sa pokúsila o ilegálny prechod cez hranicu
9. apríla 1951 Titus Zeman je zaistený v Malých Levároch
16. apríla až 11. júla 1951 presun do väzenia v Leopoldove a vyšetrovanie sprevádzané mučením
20. februára 1952 začalo trojdňové súdne pojednávanie v Justičnom paláci v Bratislave, prokurátor žiadal pre Titusa trest smrti
22. februára 1952 bol Titus odsúdený na 25 rokov väzenia
Väzeň Titus Zeman po prevezení do Ilavy, február 1952
26. februára 1952 až 6. marca 1953 väzenie v Ilave (výroba špagátov, šitie väzenských šiat), číslo 1929
6. marca 1953 až 15. januára 1955 väzenie Mírov (tábor nútených prác – likvidačný tábor), číslo 291/53
15. januára 1955 až 28. mája 1956 väzenie Jáchymov (tábor smrti, kňazi holými rukami triedili rádioaktívnu uránovú rudu), číslo A024858
22. marca 1956 previezli Titusa na vypočúvanie v Justičnom paláci v Bratislave, v súvislosti s pripravovaným procesom s provinciálom saleziánov Jozefom Bokorom
28. mája 1956 až 4. novembra 1959 väzenie Leopoldov (upravoval vrecia, driapal perie a plietol špagáty), číslo 3620
4. novembra 1959 až 10. marec 1964 väzenie Valdice (bol zaradený do brusiarne skla), číslo 5375
10. marca 1964 bol podmienečne prepustený na slobodu s podmienkou na 7 rokov
1967 povolili Titusovi spovedať a o pár týždňov neskôr aj slúžiť tiché sväté omše pri bočnom oltári
1968 dostal súhlas verejne vykonávať kňazskú službu
20. septembra 1968 prechodil Titus infarkt
17. decembra 1968 doručili TItusovi rozhodnutie okresného súdu v Jičíne, týkajúce sa amnestie (nie však rehabilitácie), v ktorom Titusa pre vzorné správanie z podmienečného trestu prepustili.
† 8. januára 1969 zomrel v Bratislave
11. januára 1969 bol pochovaný v Bratislave – Vajnoroch
21. októbra 1969 I. rehabilitácia – preskúmanie rozsudku, zmena rozsudku – odsúdený na tri roky
27. februára 1991 II. rehabilitácia, Titus oslobodený od všetkých trestov