70 ROKOV OD TRETEJ TITUSOVEJ VÝPRAVY // Udalosti 9. 4. 1951 o 3:30 – o 6:00 – o 12.00 – o 15.00
O 3:30 h ráno sa už nahromadené meškanie nedalo ignorovať. Do svitania chýbalo len pár hodín a oni boli ešte stále na slovenskej strane. Skutočným problémom však bolo niečo iné: „Keď sme sa priblížili […], prevádzač Totka začul hukot vody za hrádzou a zistil, že rieka Morava je vyliata.“ Voda vyliata za hrádzou si vyžadovala, aby skupina postupovala súdržne, chrániac gumový čln pred konármi. Do vody ho mali položiť iba v poslednej chvíli. Vodné podmienky sa v skutočnosti neodlišovali od sezónneho priemeru a umožnili by prechod, ale to, že niektorí to psychicky nevydržali, znevýhodnilo všetkých.
Teplota vzduchu v noci sa pohybovala medzi 5,7 °C a 4,4 °C, maximálna teplota cez deň neprekročila 15 °C. Voda bola chladnejšia. V mnohých narastal strach, že silný tok ich odnesie preč a oni sa utopia. Zostali tri možnosti: prejsť za každú cenu; skryť sa v lese a pokúsiť sa o prechod nasledujúcu noc; vrátiť sa a prejsť inokedy. Titus považoval za uskutočniteľnú druhú alternatívu a dbal o to, aby skupina zostala jednotná. Iní sa však obávali, že ich prekvapí spánok alebo ich chytí polícia, alebo, najpravdepodobnejšie, polícia počas spánku. Mnohí odchádzali a rozptýlili sa v malých skupinách. Iní (ako Klement Poláček, ktorý s Alojzom Pestúnom dobehli Titusa, dona Dermeka a dona Pobieckého) boli presvedčení, že zostať pri Titusovi je najlepšie riešenie: „Spolu sme kráčali a vzďaľovali sme sa z hraničného pásma. Bolo asi šesť hodín ráno. Už sme videli veže šaštínskej baziliky.“
Titus vyzval klerikov (Alojza Pestúna a Klementa Poláčka), aby odišli. Donútil ich nasadnúť na vlak.
Don Titus sa ukryl v lese a zaspal. Vedel, že polícia už po ňom ide, aj to, že utečenci mohli za sebou zanechať mnoho stôp po nočnom postupe pozdĺž brehu rieky Moravy. Dúfal, že pokus bude možné zopakovať o niekoľko dní, nutných na zregenerovanie síl a znovuobnovenie skupiny. Asi okolo 15:00 h ho obstúpili vojaci s namierenými zbraňami. Nekričal, nezľakol sa, nebúril sa. Len jednoducho sklonil hlavu a ticho si povzdychol: „Panna Mária, a čo teraz?!“ Jej zveril všetko.
Bezpečnostné zložky prehľadali okolie: až na pár výnimiek pochytali všetkých, jedného po druhom. Veliteľ zatelefonoval do Bratislavy a požiadal o posily, aby mohli prečesať les. Bol 9. apríl 1951. Nasledujúci deň bol v „Dennom hlásení o udalostiach na štátnej hranici“ zrekonštruovaný priebeh udalostí.
Dne 9. 4. 1951 o 04.30 zadržel desátnik Štefan Chrobák, když se vracel z dovolenky, tři neznáme osoby v prostoru Malé Leváre. Bylo zjištěno, že se jedná o pokus přejití ilegálně státní hranice […] a že se jedná o větší organisovanou skupinu. Po vyhlášení poplachu bylo při průzkumu okolí zadrženo dalších šest osob. V 05.30 došla posila 30 přísl. od PS – útvaru Malacky, [a] v 08.30 […] dalších 14 od téhož útvaru. Po hlášení PS útvaru Bratislava odeslal […] 65 přísl. od PS útvaru Stupava a Bratislava[…]. V obcích Malé a Velké Leváre byla provedena prohlídka za pomoci státní a veřejné bezpečnosti. O 12.00 byly zadrženy […] s použitím zbraně další tri osoby. O 14.30 zadržala hlídka četníka Bílého […] další 3 osoby v prostoru lesa Doubrava severozápadně od obce Závod. […].
