Don Titus pod nátlakom hrubej sily a krutosti podpísal protokol, v ktorom priznal svoje viny, ktoré nikdy nespáchal. Hrubá sila a násilie ho zlomili. Avšak 21. februára 1952 vo svojej záverečnej reči pred súdom, ktorý mu hrozil trestom smrti, nežobronil o milosť. Odvážne povedal: «Necítim sa vinným, všetko, čo sa mi kladie za vinu som robil z lásky k Cirkvi a osobitne z lásky k saleziánskej spoločnosti, ktorej ďakujem za všetko čím som».
Prosme si, aby sme sa vždy a za každých okolností usilovali byť ľuďmi pravdy, aj keby sme tým mali utrpieť nejakú ujmu, dokonca i keby malo ísť o náš život. Vernosť pravde je zároveň krásne svedectvo našej viery.
