V roku 1949 bol don Titus umiestnený za kaplána do Šenkvíc. Predstavení saleziánov tak rozhodli vzhľadom na stupňujúce sa útoky štátnej moci voči reholi. Počas barbarskej noci v apríli 1950 don Titus nebol v saleziánskom dome a vyhol sa odvlečeniu do Podolínca. Nevidel v tom však cestu svojej osobnej záchrany, ale možnosť,ako urobiť niečo pre svojich bratov. Spolu s donom Ernestom Macákom sa odvážne púšťa do riskantného projektu útekov mladých bratov do Talianska, aby si tam mohli dokončiť štúdiá a stať sa kňazmi.
Nenechajme sa opantať myšlienkou nášho zabezpečenia, učme sa opustiť naše pohodlie a zabezpečenie, keď ide o dobro našich bratov a sestier, o dobro Cirkvi.
