Ako to vlastne chodil Titus so svojimi výpravami? Koľko kilometrov prešli? Bolo to náročné?Odpovede na tieto otázky sa skupinka mladých, pod vedením saleziánov dona Pavla Dršku a dona Dušana Vilhana, rozhodla zistiť na vlastnej koži. Vo štvrtok 25. júla sa vydali autom z košickej Kalvárie na západné Slovensko, kde Titus prežil väčšinu svojho života. Ako pokračovala ich cesta po stopách blahoslaveného saleziána, prezradí vo svojom rozprávaní jeden z účastníkov púte:

„Cestou sme stihli nakuknúť do baziliky v Hronskom Beňadiku, kde náš blahoslavený prežil noviciát. Prvú noc sme načerpali sily vo Veľkom Bieli, kde sme sa okúpali, najedli a večerným slovkom odštartovali naše putovanie. Prvou piatkovou zastávkou bola národná svätyňa v Šaštíne, kde sme mali svätú omšu, krátke zamyslenie a po výdatnom obede v Kútoch sme začali spred baziliky pešiu púť.

Prešli sme po šaštínskych lesoch, pomodlili sa ruženec a po 12 km šťastlivo došli do Húšok, kde sme prežili druhú noc. V tejto osade sme stihli navštíviť ešte jedinú pôvodnú obyvateľku, ktorá nám porozprávala niečo z histórie, ukázala kroje, výšivky a mnoho iných zaujímavých vecí.

Tretie ráno začalo sv. omšou v maličkom kostolíku a raňajkami. Presunuli sme sa autom do vedľajšej dediny, keďže nám počasie neprialo. V Závode sme sa však už nevzdali, prečkali sme búrku v aute a potom pokračovali po stopách Titusa. K rieke Morava sme sa dostali cez obrovské blato, nebezpečnú lávku a mnoho vody. Tu nás už čakali naši prevádzači, vďaka ktorým sme loďou prešli rieku na druhý breh, kde začalo ozajstné dobrodružstvo: dvojmetrová pŕhľava, šmýkajúce sa bahno, komáre a žaby. Na tejto ceste sme si pomohli ružencom, a tak šťastlivo došli do dedinky Drösing, kde nás Duško posilnil obedom a autom sme prešli do hlavného mesta Rakúska.

Vo Viedni sme sa ubytovali u saleziánov a išli sme sa, presne ako Titus, poďakovať do Dómu sv. Štefana. Prezreli sme si historické centrum, najedli sa a zaľahli do svojich spacákov. Naše ďalšie kroky viedli do lazov Maria Neustiff, kde sa kedysi nachádzala hranica sovietskej a francúzskej zóny a kde práve Titusove výpravy prekročili hranicu a boli konečne slobodní. Túto udalosť sme si pripomenuli omšou a silenciom v krásnom prostredí.

Cestou na Slovensko sme zastavili v obrovskom kláštore cisterciánov, kde sa teraz nachádza nielen kláštor, ale aj veľké múzeum, ktoré sme si prezreli. Posledný deň sme strávili vo Vajnoroch, kde sa Titus narodil aj zomrel. Pomodlili sme sa pri jeho ostatkoch a po svätej omši sme zotrvali v tichu a navštívili cintorín. To boli posledné chvíle strávené na západe. Potom naše auto už smerovalo domov, do Košíc. Cestou sme spoznali ešte Duškov rodný domov, v ktorom nás pohostila celá rodina.

A čo si z tejto púte odnášame? Inšpirovali sme sa Titusom! Jeho odvahou, ťahom na bránu, rukami ochotnými ihneď pomôcť a vernosťou. Titus, neodpočívaj, pomáhaj!“

Informoval: Pavol Drška SDB