(Vajnory, 1. októbra 2017) – Na Slovensku dnes ukončili víkendový program blahorečenia slovenského saleziána Titusa Zemana. V Bratislave – Vajnoroch, kde sa narodil i zomrel, sa konala ďakovná svätá omša za jeho sobotné blahorečenie. Liturgiu slávil bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský, veriacim sa prihovoril hlavný predstavený Saleziánov dona Bosca don Ángel Fernández Artime. Na mieste boli prítomní viacerí biskupi, kardinál Jozef Tomko, apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Giacomo Guido Ottonello, desiatky kňazov a rehoľníkov a približne 3 000 ľudí. Slávnosť priniesla naživo Televízia LUX.
Nedeľná ďakovná svätá omša sa konala na mieste, kde 4. augusta 1940 Titus Zeman slúžil svoju prvú omšu v rodisku – tzv. primičnú svätú omšu. Vo Vajnoroch sa narodil, bol pokrstený i birmovaný. Prípravný program bol spojený s moderovanou modlitbou svätého ruženca s úmyslom na povolania. Za zvuku vstupného spevu hymnu k Titusovi v podaní zboru Vajnory priniesli v sprievode miestnych Vajnorčanov v krojoch na pódium relikviár nového slovenského blahoslaveného. Po liturgickom sprievode kňazov ho incenzoval hlavný celebrant arcibiskup Zvolenský. Privítal hlavných hostí, medzi ktorými boli viacerí biskupi, rektor Lateránskej baziliky v Ríme, kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, príbuzných Titusa Zemana a veriacich, ktorí prišli.
V dnešný deň máme podľa predsedu KBS príležitosť, aby sme pokračovali v radosti z blahorečenia Titusa Zemana. Pripomenul, že mnohí z tých, ktorí dnes prišli na námestie, majú k novému blahoslavenému – vajnorskému rodákovi – “neopísateľne hlboký duchovný vzťah” z mnohých dôvodov. Celá Cirkev na Slovensku, saleziánska rodina sa teší, že Svätý Otec František rozhodol, že môžeme na verejnosti svedčiť o živote Titusa Zemana ako o živote správnom, uviedol. Ako o živote úspešnom, pokračoval, aj keď osobitné podmienky na zemi vyžadujú, že vernosť k povolaniu a ku Kristovi je spojená aj s pozvaním k utrpeniu. “To sa uskutočnilo aj v jeho živote,” povedal arcibiskup Zvolenský a poďakoval všetkým, že prijali pozvanie na túto ďakovnú svätú omšu.
S homíliou v taliančine sa prihovoril hlavný predstavený Saleziánov don Bosca don Ángel Fernández Artime. “Slávime eucharistiu tu, vo Vajnoroch, na mieste, kde začal a skončil pozemský život nášho brata Titusa. Tu sa narodil, tu bol krstený a birmovaný, tu slávil svoju primičnú svätú omšu a dokončil svoj dobrý boj verného Ježišovho učeníka až po mučeníctvo,” povedal v úvode don Artime. Pripomenul slová bývalého provinciála Andreja Dermeka, ktoré povedal 11. januára 1969 na pohrebe dona Titusa.
“Dnes na tom istom mieste odpočíva ticho, nehybne, s tvárou obrátený k odchodu, bojovník, ktorý dobojoval, kňaz, ktorý doslúžil svoju celoživotnú svätú omšu… Nikto z Vás, ani z nás, ani on sám netušil, čo mu život pripraví. Len jedno bolo isté: že v tom životnom ruženci nebudú len samé radostné tajomstvá. Budú aj bolestné, aspoň toľko, ako tých radostných. Ale všetky končia vzkriesením! Možno však povedať, že všetko to, čo bolo medzi jeho primíciami a jeho pohrebom bol plný život kňazský a rehoľný! saleziánsky! Aj napriek tomu, že z tých 27 kňazských rokov 18 rokov prežil mimo svojho povolania, a 13 rokov prežil vo väzení. Vždy a všade to bol život kňazský!,” citoval slová Andreja Dermeka Ángel Fernández Artime.
“K týmto slovám my dnes pridávame, že život dona Titusa je svätým životom, ktorý Cirkev uznala ako svedectvo viery a lásky k Ježišovi, Cirkvi a mladým podľa charizmy dona Bosca,” uviedol. Vieme, že príbeh dona Titusa bol poznačený ilegálnymi prechodmi cez rieku Moravu s cieľom zachrániť mladých saleziánskych spolubratov vo formácii a iných kňazov. “Avšak najhlbší prechod vo svojom srdci don Titus prežíval tým, že prešiel od strachu k viere, od logiky sveta k logike evanjelia, od života ustarosteného o seba samého k životu, ktorý ponúkol svojim spolubratom, od spôsobu, ktorým sa pozerá a na základe ktorého sa koná podľa ľudského zváženia k životnému štýlu, ktorý sa nechá usmerňovať Duchom Svätým,” uviedol Artime.
Kazateľ potom pripomenul dve posolstvá, ktoré nám don Titus zanechal svojím svedectvo. “Drahí bratia a sestry, toto je prvé posolstvo, ktoré nám Don Titus odovzdáva svojím svedectvom: dovoliť, aby Božie slovo, milosť Ducha Svätého boli inšpiráciou a hybnou silou našich rozhodnutí, pocitov, myšlienok podľa Božej vôle,” povedal. “A tu je aj druhé posolstvo, ktoré nám don Titus ponúka: veriť Božej láske aj v hodine skúšky, v bolesti, v nepochopení; vedieť žiť v skrytom mučeníctve tým, že si dobre a s láskou plníme svoje každodenné povinnosti,” uviedol s tým, že si myslí, že svedectvo dona Titusa a udalosť jeho blahorečenia sú mimoriadne aktuálne aj vzhľadom na prípravu a slávenie budúcej synody, ktorá sa bude venovať téme mladých.
“Prial by som si, aby sa don Titus stal v Cirkvi na Slovensku a v celej našej saleziánskej rodine jednou z tých smerodajných postáv, ktoré zastávajú „úlohu dospelých, ktorí sú dôveryhodní a možno s nimi vytvoriť pozitívne spojenectvo, čo je nevyhnutný základ každého procesu ľudského vyzrievania a rozlišovania povolania. (…) Nech nám Najsvätejšia Sedembolestná Panna Mária a Pomocnica, ktorej don Titus už ako desať ročný sľúbil, že “ bude navždy jej synom”, vyprosí milosť, aby aj nám Pán – ako v prípade dona Titusa, ktorý mal odvahu bez strachu poslúchnuť evanjeliu a dať svoj život za bratov -, pomohol byť vernými a vytrvalými vo svojom povolaní a zaujať sa za dobro svojho blížneho,” dodal kazateľ na ďakovnej svätej omši.
V závere poďakoval všetkým prítomným za účasť na ďakovnej svätej omši za blahorečenie slovenského saleziána kňaza Titusa Zemana Jozef Ižold, provinciál saleziánov don Bosca na Slovensku. Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska pripomenul, že v duchovnom spojení so slávnosťou je aj bývalý vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone, ktorý je saleziánom. Zároveň všetkým poďakoval “za vnímavosť” pri svätej omši a udelil všetkým svoje požehnanie. Ďakovnú liturgiu ukončil spev pápežskej hymny a spev k Sedembolestnej. Po jej skončení si relikviár nového blahoslaveného uctili kňazi. Verejnosť tak môže urobiť popoludní, kedy ich uložia vo vajnorskom kostole.
Pápež František schválil dekrét o mučeníctve slovenského saleziána kňaza Titusa Zemana, ktorý bol za komunizmu prenasledovaný a zomrel na následky mučenia a väznenia v roku 1969, začiatkom tohto roka. Slovensko má nového blahoslaveného po 13 rokoch. Slávnostný úkon blahorečenia vykonal v sobotu na priestranstve Kostole Svätej rodiny v Bratislave – Petržalke legát pápeža Františka kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Naposledy boli u nás blahorečení ako mučeníci z obdobia komunizmu rehoľná sestra Zdenka Schelingová a gréckokatolícky biskup Vasiľ Hopko na tom istom mieste v Petržalke, v roku 2003. Podujatie pripravili s partnermi Saleziáni don Bosca a Bratislavská arcidiecéza.
Michal Lipiak
Foto: Martin Funiak, Andrej Jaško