(Vajnory, 14. júna 2017) – V dňoch 23. až 28. mája sa skupina 26 pútnikov vydala po stopách Titusa Zemana. Zastavili sa na miestach, kde pôsobil, bol väznený a kde sa odohrávala jeho krížová cesta.
Tím viedol synovec dona Zemana, Michal Radošinský s manželkou a jeho dve sestry. Púť sa začala v rodisku dona Titusa, vo Vajnoroch. Nasledujúcou zastávkou boli Šenkvice, kde don Titus určitý čas pôsobil ako kaplán. Potom pútnikov privítal trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch a nasledovala svätá omša a prehliadka priestorov bývalého biskupského gymnázia, kde Boží služobník žil a pracoval spolu so spolubratmi saleziánmi.
V Leopoldove pútnici navštívili celu, v ktorej bol don Titus trýznený. Ilavskú väznicu si prezreli zvonku a navštívili tiež múzeum, po ktorom ich sprevádzal bývalý riaditeľ väznice. Obe väznice boli a doteraz patria medzi najtvrdšie na našom území.
Po presune do Čiech sa pútnici najprv zastavili vo Fryštáku, kde don Zeman absolvoval filozofický študentát a tiež vyučoval slovenských saleziánskych študentov slovenský jazyk. Priestory mírovského a valdického väzenia si skupina obzrela iba zvonku. Ide totiž o dve nedobytné a stále funkčné väznice.
Veľkým emočným zážitkom bola účasť na stretnutí bývalých politických väzňov v Jáchymove, pri veži smrti. Tu väzni, muži určení na likvidáciu (MUKLi) holými rukami triedili uránovú rudu. Veľkú časť z odsúdených tvorili kňazi, medzi nimi aj don Titus.
„Ruskí komunisti chceli do uránových baní dodať nemeckých zajatcov, ale „naši“ komunisti povedali, že my máme mužov dosť. A tak ich tu do lágrov postupne nahnali až okolo 75-tisíc. Ani si len nevieme predstaviť, aké utrpenie sa tu odohrávalo,“ priblížila pútnikom miestna sprievodkyňa.
V prejave pred slávnostným zhromaždením Michal Radošinský poznamenal: „Musíme o tom pekle hovoriť, aby ľuďom scitlivelo svedomie a aby sa na to zlo nezabudlo. Lebo inak sa vráti!“
Na záver sa pútnici zastavili v Šaštíne, kde si pripomenuli radostné roky dona Titusa a ďakovali za jeho život i vernosť povolaniu.
Jozef Luscoň SDB