(Bratislava, 12. júna 2017) – Saleziáni don Bosca ponúkli počas víkendu 10. a 11. júna prednášky o osobe ctihodného Titusa Zemana. V Aule Teologickej fakulty v Košiciach a saleziánskom stredisku Mamateyova v Bratislave priblížili hostia z Talianska, postulátor procesu blahorečenia don Pierluigi Cameroni a autorka pozícia Maria Lodovica Zanet, saleziánske črty, špecifické mučeníctvo, ale aj príklad dona Titusa pre laikov.
Profesorka z Milána Lodovica Maria Zanet v úvode svojho vstupu poďakovala za spoluprácu Michalovi Titusovi Radošinskemu a Helene Barátovej, ktorí veľmi intenzívne spolupracovali tak v diecéznej, ako aj v rímskej fáze procesu blahorečenia.
Podľa slov autorky pozícia don Titus vydal napriek veľkému utrpeniu svedectvo radosti, keď dal život za bratov tak, ako nás pozýva Kristus. V rámci témy o mučeníctve Titusa Zemana zdôraznila fakt, že režim sledoval vývoj Titusovho zdravotného stavu, o čom svedčia aj záznamy. Ďalej dodala: „Jeho obeta pomohla nielen saleziánom, ale celej cirkvi na Slovensku pokračovať vo svojom poslaní. V Košiciach sa ma pýtali na ďalší diel životopisu, ktorý som pripravila. Moja odpoveď bola jasná: pokračovanie životopisu Titusa Zemana by nemal písať jeden autor, ale celá cirkev na Slovensku.“
Don Pierluigi Cameroni ponúkol pohľad na osobu Titusa cez záznamy v spisoch štátnej bezpečnosti. Posledná rozlúčka s donom Titusom bola v nich opísaná ako „pohreb mučeníka“. O Titusovi saleziánovi povedal: „Je dôležité vidieť, ako Titus prežíval don Boscov výchovný systém. Ukazuje, že dobrý pastier je ten, kto dáva život, obetuje sa za svoje ovečky. Sám povedal: «Aj keby som stratil môj život, nebolo by to márne, ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol, stal kňazom namiesto mňa.» Don Titus mal zároveň schopnosť čítať situáciu, spoznávať ľudí a viesť ich. Privádzal mladých na miesto zdroja saleziánskej charizmy a snažil sa tak premáhať komunistické metódy. Don Titus mladým pomáhal žiť pekný život evanjelia,“ priblížil saleziánske črty dona Titusa postulátor don Cameroni.
V období prenasledovania ponúkol Titus Zeman príklad kňazského života aj mimo stien kláštora či fary. Väčšinu svojho kňazského života strávil v rodine a väzení. Tam stretol aj ateistov, vrahov a kriminálnikov, ktorých režim nasadzoval do ciel s kňazmi, čo malo byť pre zasvätených trestom. „Pre mnohých kriminálnikov to bola prvá zastávka na ceste ku spáse. Aj don Bosco začínal vo väzení, kde sú laici najvzdialenejší od Cirkvi,“ uzavrela profesorka Zanet.
Kristína Zelná