Vo fiktívnom rozprávaní samotného dona Titusa sa pozrime, ako ho pred 65 rokmi vo februári 1952 v Bratislave odsúdili.
„Na súde som videl dona Zemana veľmi vychudnutého, ubitého. Vedel by veľa rozprávať, ako ho mučili“ (spomína v roku 2005 don Anton Srholec, spoluobvinený).
Koľko mesiacov už prešlo… Moji spolubratia čakajú na chodbe, všetci tak vychudnutí… O niekoľko dní nás čaká súd. Mám tu teraz podpísať, že ma oboznámili s obžalobou; do ruky som ju však nedostal, ani teraz, ani neskôr. Ukázali mi aj zápis z vyšetrovania, vraj, či je to môj podpis. Je. Len ten obsah nezodpovedá pravde; podpis odo mňa vynútili po neľudskom mučení. A môj obhajca ex-offo pán Dr. Ján Steiner ma tu presviedča, aby som sa na súde priznal.
Náš súd sa začal v stredu 20. februára 1952. Keď nás devätnástich obvinených voviedli do súdnej siene v Justičnom paláci, videl som veľa mojich rodákov a príbuzných. S obavou som hľadal moju sestru Johanku. Istý čas som sa u nej skrýval; nezatkli aj ju? Nevidel som ju. O 9.00 sa to začalo.
Prokurátor Michal Krajčo najprv predniesol obžalobu:
„Titus Zeman, kňaz salezián, ktorý už počas svojich teologických štúdií v Ríme a inde stal sa zarytým nepriateľom pokroku, v auguste 1950 nadviazal spojenie s obvineným Ferdinandom Totkom a s jedným ďalším agentom CIC a spolu s nimi dňa 30. augusta 1950 v priestore Malé Leváre ilegálne previedol cez štátne hranice do anglo-amerického pásma Rakúska šesť reakčných klerikov saleziánov, štátnych občanov ČSR a odtiaľ za súhlasu CIC zaviedol ich do Talianska, kde sa títo dali do služieb vatikánskej spravodajskej služby…“
Prokurátor opísal všetky naše úteky a označil ma za vodcu skupiny. Obvinil ma, že som sa vyzvedal štátne tajomstvá, aby som ich v cudzine vyzradil imperialistom. Bol som teda aj vatikánsky špión a vlastizradca. Žiadal pre mňa absolútny trest – smrť. Po obžalobách senát rozhodol, že pojednávanie bude ďalej bez verejnosti.
„Keď nás po prvom pojednávaní odvádzali zo súdnej siene, ani neviem ako sa to stalo, zrazu som sa v tom ozbrojenom sprievode ocitol vedľa Titusa. Museli sme totiž čakať, kým sa nám otvoria dvere do väznice. Vtedy mi Titus pošepkal: ,Vyspovedaj ma.‘ Vyspovedal som ho. Bleskovo. Mala či mohla to byť jeho posledná spoveď v živote“ (spomína v roku 2004 don Štefan Sandtner, spoluobvinený).
O politiku sa Titus Zeman nestaral
V tú stredu 20. februára popoludní som sa obhajoval ako prvý a osamote – aby ostatní spoluobvinení nevedeli, čo som hovoril. Vinný som sa cítil len v tom, že som previedol dve skupiny do zahraničia. Mojím úmyslom bolo, aby títo klerici mohli dokončiť svoje štúdiá a žiť kňazským životom. O politiku som sa v živote nikdy nestaral. Prokurátor mi skákal do reči, lebo videl, že hovorím iné, ako bolo v zápisnici z vypočúvania. Sudca Pavol Korbuly vyhlásil, že sa bude držať toho, čo som podpísal pri vypočúvaní.
„Bolo to v Božej réžii, že mi niekto prepašoval do väzenia hostie a víno, takže na druhý deň som mohol Titusovi doniesť hostiu, ako som mu sľúbil. Podal som mu ju do ruky tak, že to nikto nezbadal“ (spomína ďalej don Štefan Sandtner).
Na druhý deň pred obedom som pri východe zo súdnej siene zrazu počul ticho zavolať „Titus!“ a zazrel som tam Johanku. Bola na slobode. Pojednávanie pokračovalo aj po večeri. Napokon sme dostali slovo my – obžalovaní. Prehlásil som, že vo svojom svedomí sa necítim vinným. A všetko, čo sa mi kladie za vinu, som robil z lásky k Cirkvi a osobitne z lásky k Saleziánskej spoločnosti, ktorej ďakujem za všetko, čím som. Ako zvláštne poslanie som pokladal pomáhať saleziánskym bohoslovcom odísť študovať do Turína. Svedomie mi nič nevyčíta.
V piatok 22. februára 1952 bolo pojednávanie znova verejné. Mal som 37 rokov a mal to byť môj koniec. Súdna sieň bola plná. Sudca Korbuly hneď vyniesol rozsudok. „V mene republiky odsudzujú sa: Titus Zeman. Súd z príčin jemu známych odhliada od absolútneho trestu a podľa §78 (velezrada), ďalej podľa §86 (špionáž) odsudzuje sa na 25 rokov trestu odňatia slobody…“ Ostatným vymerali tresty od 12 do 22 rokov. V ten piatok 22. februára 1952 o 15.30 popoludní bol náš súd ukončený. O niekoľko dní nás odviezli do väzenia v Ilave.
rhsdb podľa knihy „Titus Zeman – Vatikánsky špión“