(Košice, 5. júla 2016) – Záver formačného roka saleziánskych prednovicov sa každoročne nesie v znamení Púte po stopách Titusa Zemana. Ide o týždňovú púť, na záver ktorej si prednovici píšu žiadosti o vstup do noviciátu.
Logom tohtoročnej púte boli dve stopy v protichodných smeroch umiestnených okolo mena Titusa Zemana. Tieto obrátené stopy symbolizujú techniku spätnej chôdze prevádzačov, keď svojim prenasledovateľom komplikovali hľadanie. Druhým významom je pripomenutie si rozhodnutia Titusa Zemana zakaždým sa po úspešnej výprave vrátiť späť na Slovensko po ďalšiu skupinku.
Na púť vyrazili štyria prednovici v doprovode saleziánov dona Pavla Dršku a dona Pavla Semana. Celá púť sa začala v Šaštíne, odkiaľ vyrazili pešo do malej osady Húšky. Odtiaľ išli stále „po vlastných“ cez dedinu Závod smerom k rieke Morava, kde putujúcu skupinu previezli loďkou na rakúsky breh. Z miesta vylodenia sa skupina dostala do rakúskej dedinky Drösing, kde ich čakalo auto (v príbehu Titusa Zemana to bolo miesto nasadnutia na vlak), ktorým sa presunuli do Viedne do saleziánskeho domu na Hagenmüllergasse. Tu po stretnutí sa s nemecky hovoriacimi saleziánskymi študentmi teológie z viacerých kontinentov a po krátkej exkurzii po Viedni sa skupina po prenocovaní vydala smerom na západ.
Ďalšou zastávkou bolo pútnicke miesto Maria Neustift a saleziánsky chlapčenský internát v Alpách v mestečku Fulpmes. Odtiaľ sa prednovici presunuli smerom k rakúsko-talianskym hraniciam do Brenneru. A ďalej pešo do Vipitena v obklopení vysokých vrchov Álp. V tomto talianskom mestečku nocoval so svojími utečencami aj Titus Zeman vo vtedajšom františkánskom kláštore.
Hoci Titus Zeman vo svojich vtedajších výpravach putoval až do Turína, prednovici – pútnici sa po zakončení vo Vipitene vrátili naspäť na Slovensko do Šaštína, kde si po dvojhodinovom stíšení písali žiadosti o vstup do noviciátu. Popoludní navštívili žijúcu legendu dona Ernesta Macáka v Cerovej.
Informoval: Pavol Drška SDB a Michal Žák