Slovensko – Rakúsko – Taliansko ::: 21.– 25. mája 2014

Z  Božej milosti som s ostatnými pútnikmi zo Slovenska v stredu 21. 5. 2014 o 6.45 hod. mohol  začať púť pri hrobe dona Titusa v Bratislave – Vajnoroch. Pomodlili sme sa v kostole, kde sú v krypte uložené jeho telesné ostatky.

Naša púť pokračovala v radostnom očakávaní ďalších prekvapení. Zastavili sme sa v dedinke Mária Neustift, kde sme navštívili pútnický kostol Panny Márie. Uvedomili sme si skutočnosť, aké dôležité je byť predvídavý a múdry. Touto dedinou prechádzala hranica medzi sovietskou a americkou zónou. Bolo potrebné, aby don Titus so skupinou klerikov nenápadne prešiel zo sovietskej do americkej zóny. Vošli do kostola bočným vchodom, vyšli spolu s ostatnými ľuďmi hlavným vchodom a cez farskú záhradu sa dostali do americkej zóny. Na tomto mieste sme si ešte viac uvedomili skutočnosť, aby sme aj my boli múdri vo svojom živote, vyhýbali sa zlu a predchádzali zlu. Nech je to pre nás ticho u výzvou! Zlý nikdy nespí! Je ako dravec na reťazi, ktorý čaká, kedy sa priblížime do zóny jeho „reťaze“, a potom zaútočí. Výsledkom je zlo a hriech. Nepribližujme sa k nemu, chráňme sa pokušení rodiacich sa už aj v myšlienkach. Zvoľme si múdro!

Voľme ŽIVOT nie SMRŤ!

Naše putovanie pokračovalo k rakúsko-talianskej hranici do mestečka San Candido. V kostole slúžil svätú omšu don Jožko Slivoň SDB, ktorý nám pripomenul  ochotu obetovať sa.  „Ochotu obetovať sa,  má mať každý veriaci človek. Obetovať sa pre svojich blízkych a drahých, obetovať sa vo svojom poslaní a zamestnaní. Obetovať sa vie iba ten, kto sa zriekne seba samého. Veľmi je potrebné, aby sme sa svojím duchovným zrakom pozerali na Pána Boha. Registrovali jeho impulzy, ktoré prichádzajú zhora. Nohami byť pevne na zemi a hlavou,  mysľou, vierou sa dotýkať neba ! Alebo byť v nebi. Aby sme prežili hlboko ľudský a dokonale kresťanský život. Aj Don Bosco hovoril svojím chlapcom: byť dobrým občanom a dobrým kresťanom.„ K týmto slovám profesora don Jožka Slivoňa možno by som len dodal malú poznámku: …a máme inšpiráciu na  VEĽKÉ  ŽIVOTNÉ  PREDSAVZATIE, ktoré nechajme preniknúť do svojho srdca a mysle…

Naša cesta smerovala do Milána. Tam sme išli do Milánskeho Dómu Narodenia Panny Márie s krásnou očarujúcou architektúrou, ktorú  sme vnímali ako interpretáciu evanjelia v umení. Krásne obrazy a vitráže hovorili jasnou rečou, hovorili vo všetkých rečiach bez potreby znalosti čítania a písania. Týmto spôsobom oddávna môže byť každý človek  informovaný o kráse, dobrote a pravde  – o Bohu,  o diele jeho stvorenia a vykúpenia.

Naším putovaním sme prišli až do Colle don Bosco, kde po krátkych organizačných a ubytovacích pokynoch sme sa zvítali s miestnym direktorom a zakúsili miestnu milú pohostinnosť. Po krátkom zoznamovacom programe, svätej omši a modlitbách sme s radosťou privítali možnosť nočného odpočinku.

V piatok ráno sme si z autobusu pozreli v dedinke Mondonia rodný dom a dvor, kde žil  Dominik Savio, keďže sme mali pred sebou dlhú cestu.

Pán Boh nám doprial dostať sa aj do Chieri, kde sme zaparkovali v blízkosti saleziánskeho dvora. Don Titus Zeman, ktorý 2 roky študoval v Chieri, vypomáhal v tomto oratóriu, hral sa s chlapcami loptové hry. Na tomto dvore sme sa stretli s terajším direktorom oratória a dotkli sme sa miest, kde slúžil a vychovával don Titus.

Zastavili sme sa v dedinke Capriglio  v rodnom dome mamy Margity, ktorý je v súčasnosti múzeom.

(Niektoré zážitky nemožno dostatočne opísať, najlepšie je ich vidieť a zažiť osobne…)

V kostole vzdialenom necelých 100 metrov od rodného domu mamy Margity sme sa pomodlili a poďakovali za dar troch svätcov. Tri z dievčat, patriace do dievčenského spoločenstva, ktoré miestny pán farár pripravoval na kvalitné manželstvo, vychovali svätcov. Mama Margita vychovala sv. Jána Bosca, mama Jozefa Cafassa vychovala sv. duchovného vodcu a mama Dominika Savia vychovala 15-ročného chlapca, ktorý sa stal svätým a  ktorý niekoľko rokov pred smrťou povedal: „Ak sa nestanem svätým, tak som nič nedokázal“.

A stal sa svätým!

Naše cestovateľské – neúnavné aktivity pokračovali do Turína, kde sme si pozreli krátky film o Turínskom plátne a decentne zakrytý, relikviár v ktorom sa nachádza Turínske plátno. V roku 2015 pri príležitosti dvojstého výročia narodenia dona Bosca bude Turínske plátno vystavené k verejnej úcte. Vtedy tam príde aj sv. otec František , ktorý má rád dona Bosca a je veľkým ctiteľom Panny Márie Pomocnice.

Pápež František od svojej vysviacky, s výnimkou choroby alebo služobnej cesty, 24. v každom mesiaci slúži svätú omšu v kostole Panny Márie Pomocnice.

V sobotu popoludní 24.5.2014 sme mali možnosť osobného stretnutia s generálnym postulátorom saleziánskej rodiny, ktorým je don Pierluigi  Cameroni SDB v Ríme. Som presvedčený, že všetci, ktorí sme sa mohli zúčastniť tohto osobného stretnutia, mi dajú za pravdu, že išlo o výnimočný zážitok . V rámci stretnutia  nás informoval o priebehu udalostí v Procese blahorečenia Božieho služobníka Titusa Zemana.

Počúvali sme generálneho postulátora, ktorý hovoril o úžasných skutočnostiach a Božích zásahoch v Procese blahorečenia

24. mája 2014 o 18,30 hod. sme v Bazilike Panny Márie Pomocnice na Valdoccu boli prítomní na slávnostnej svätej omši ku cti Panny Márie Pomocnice kresťanov. Po svätej omši bola slávnostná procesia so zapálenými sviecami. S modlitbou na perách i v srdci sme kráčali ulicami mesta. Je to tradícia, ktorá začala za čias  dona Bosca a pokračuje dodnes v mestách, kde sú chrámy zasvätené Panne Márii Pomocnici kresťanov.

Hlavným celebrantom a kazateľom bol  novozvolený 10. nástupca dona Bosca, hlavný predstavený Saleziánskej spoločnosti don Ángel Fernandéz Artime.

Má 53 rokov, narodil sa 21. augusta 1960 v Gozón-Luanco, v Španielsku. Prvé sľuby zložil 3. septembra 1978, doživotné sľuby 17. júna 1984 v Santiago de Compostola. Za kňaza bol vysvätený 4. júla 1987 v meste León.

Pôvodom  je zo  španielskej provincie León, kde bol delegátom pre pastoráciu mládeže, členom provinciálnej rady a provinciálnym vikárom. Od roku 2000 bol provinciálom a v roku 2009 bol menovaný za provinciála južnej saleziánskej provincie v Argentíne. Tam poznal aj kardinála Bergoglia z Buenos Aires, dnešného pápeža Františka.

Procesia po meste Turín bola srdcovou záležitosťou veľkého počtu putujúcich. Dĺžka celej procesie bola cca 2 hodiny kráčajúcich veriacich, čiže asi šesť kilometrov. Uvedomili sme si slová dona Bosca: „Milujte sviatostného Spasiteľa a Pannu Máriu Pomocnicu a uvidíte, čo sú zázraky.“

Pútnici zastupujúci veľké hnutie ctiteľov Božieho služobníka Titusa Zemana na Slovensku

Blahorečenie dona Titusa Zemana a jeho pozdvihnutie na oltár nie je túžba len príbuzných alebo len spolubratov saleziánov, ale vďaka Pánu Bohu je to už hnutie. Životopis, obrázky, Deviatnik, dokumentárny film a informácie urobili Božieho služobníka známym na celom Slovensku. Mnohí sa modlia za jeho blahorečenie a nebo odpovedá… Neunavme sa v modlitbe a uvidíme, čo sú zázraky…

Na záver slová vicepostulátora:

Tešme sa z toho, že robíme dobre. Každý človek potrebuje mať istotu, že robí dobre. Vtedy má v srdci pokoj. Vtedy sa vie tešiť. Cíti sa užitočný a má pocit, že ide po dobrej ceste. To je istota a to je veľmi dobré. Prosme o to, aby sme mali takúto istotu, že kráčame po dobrej ceste a nech nás to napĺňa stále POKOJOM, RADOSŤOU a OPTIMIZMOM. Je pravda, že problémov, bolestí  a ťažkostí bude veľa. Ale vyhrávajú tí, ktorí dôverujú Pánu Bohu a žijú radostný život aj napriek ťažkostiam, bolestiam  a problémom. Vyhrávajú tí, ktorí vedia zabúdať na seba a myslia na toho druhého ako Titus Zeman.

Spracoval Mgr. Jozef Kajan, koordinátor saleziánov spolupracovníkov strediska Topoľčany, spolupútnik po stopách dona Titusa Zemana