V prvej výprave 31. 8. 1950 odišlo cez rieku Moravu s donom Titusom spolu sedem osôb.

Jozef Heriban SDB (1925 – 2009) rodisko Šelpice, okr. Trnava. Za kňaza bol vysvätený 1. júla 1955 v Turíne, v rokoch 1957 – 1967 bol misionárom v Japonsku a profesorom Svätého písma v saleziánskom Teologickom študentáte v Chofu (Tokio).

Od roku 1979 pôsobil na Pápežskej saleziánskej univerzite ako profesor novozákonnej exegézy, biblickej teológie a biblickej gréčtiny. Ako hosťujúci profesor prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete. Bol polyglot a ovládal okrem japončiny ešte ďalších vyše desať jazykov. Pre slovenské vydanie Svätého Písma vypracoval úvodné poznámky k celému Svätému písmu a k jednotlivým knihám Starého i Nového zákona. Pripravil a vydal Príručný lexikón biblických vied (SÚSCM 1992 a vydavateľstvo Don Bosco 1998). Trnavská univerzita (TU) v Trnave mu udelila 12. decembra 2005 titul „Doctor honoris causa“.

Rudolf Blatnický SDB (1928 – 2015), rodisko Trnava-Kopánka. Po štúdiách teológie bol 1. januára 1962 vysvätený za diakona. Napriek tomu, že veľmi úspešne absolvoval teologické štúdium a získal doktorát (ThDr.), rozhodol sa ostať trvalým diakonom. Po založení slovenského gymnázia pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme tam vyše dvadsať rokov pracoval ako pedagóg a vychovávateľ a tiež spolupracoval pri vydávaní kníh a časopisov. Na Pápežskej saleziánskej univerzite prednášal dogmatickú teológiu. Dlhé roky spolupracoval aj s redakciou rozhlasovej stanice „Voice of Amerika“. Ako literárne činný a teologicky vzdelaný spolupracoval na základných teologických, biblických a liturgických príručkách až po slovenský preklad Katechizmu Katolíckej cirkvi.

Stanislav Kmotorka SDB (1929 – 2012) rodisko Chynorany, okr. Topoľčany. Už ako študent teológie v Taliansku bol hlavným organistom pri slávnostných bohoslužbách. Kňazom sa stal 1. júla 1956. V Bologni získal diplom z hudby a zborového spevu (1963) a vo Florencii zo skladania hudby pre kapelu (1967). Ako salezián sa v tejto oblasti činil aj na poli výučby. Stal sa z neho aj hudobný skladateľ, komponoval prevažne duchovné skladby. V meste Florencia prežil vyše pol storočia a tam aj zomrel a je pochovaný.

Július Gašparík (1915 – 1989), rodisko Kováčová. Diecéznym kňazom sa stal 5. februára 1939, pôsobil v diecéze Banská Bystrica. Pretože komunistický režim naňho vydal zatykač, ušiel do zahraničia a pôsobil vo Francúzsku, kde v Paríži v roku 1953 založil Slovenskú katolícku misiu a bol jej prvým kňazom; pôsobil tam až do smrti.

Bohumil Havlíček – rodisko Stráže pri Šaštíne
Ján Martinec – rodisko Dlhé Pole, okr. Žilina

ešte žijúci Medard Štepanovský SDB (*1927 Oreské, okr. Senica). Bol vysvätený za kňaza 1. júla 1956 v Turíne, potom bol vyslaný ako pedagóg do saleziánskeho gymnázia v juhonemeckom Buxheime. V tomto saleziánskom diele pôsobí dlhodobo, ako spolubrat vysokých pedagogických kvalít.

– – – – – – – – – –

V druhej výprave 23. 10. 1950 odišli v sprievode dona Titusa do zahraničia títo saleziáni kňazi, bohoslovci i diecézni kňazi.

Andrej Šandor SDB (1913 – 1995), rodisko Močarany, okr. Michalovce (básnické meno – Gorazd Zvonický). Za saleziánskeho kňaza bol vysvätený ešte na Slovensku 29. júna 1948. Po úteku z Československa krátko pobudol v Taliansku a odišiel do Buenos Aires v Argentíne. Tu sa aktívne zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a v roku 1959 tam stál pri zrode Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy a zapojil sa do práce ústavu, kde pôsobil ako profesor na slovenskom gymnáziu. Gorazd Zvonický bol aj významným prekladateľom, k jeho najväčším prínosom patrí trojzväzkové dielo (preklad) Hymny na posvätenie času, ktoré sa používajú v súčasnej Liturgii hodín (breviár). Pomáhal aj pri redakcii Rímskeho misálu latinsko-slovenského, ktorý vyšiel v roku 1966. Z latinčiny prekladal aj pápežské encykliky. V roku 1993 mu prezident Talianskej republiky Oscar Lugi Scalfara udelil vysoké štátne vyznamenanie Commendatore Al Merito della Republica Italiana – Rytiersky rád Za zásluhy o Taliansku republiku.

Tibor Strnisko SDB (1911 – 1986), rodisko Pezinok. V rokoch 1947-1950 bol direktorom saleziánskeho domu v Žiline. Počas Barbarskej noci bol na výpomoci na fare, šesť mesiacov sa skrýval. Po úteku pôsobil najprv v Nemecku a r. 1956 odišiel do Austrálie ako misionár. Dlhý čas bol jediným duchovným pre Slovákov v Austrálii a jeho „farnosť“ bola veľká ako pol Európy. Vek a oslabené zdravie ho r. 1969 prinútili obmedziť pastoračnú činnosť len na Melbourne. Tam aj zomrel. Má trvalé zásluhy na udržiavaní slovenského náboženského, kultúrneho a národného života v Austrálii. Organizoval rozličné podujatia, písal poučné i zábavné články, náboženské úvahy, cestopisné črty, ktoré publikoval v časopisoch Slovenský štít, Hlasy z Ríma, Ave Mária a iných.

Ľudovít Suchán SDB (1921 – 2005), rodisko Trstín, ork. Trnava. Za kňaza bol vysvätený v roku 1949. Po úteku do Talianska študoval v Turíne cirkevné právo. V roku 1954 odišiel do Japonska ako misionár. Istý čas bol v Beppu správcom biskupskej katedrály aj riaditeľ biskupskej kancelárie. Neskôr v Tokiu vo štvrti Čófu postavil kostol. Okrem iného sa tam venoval aj pastorácii Slovákov.

Andrej Pauliny SDB (1925 – 2005), rodisko Rajec, okr. Žilina. Po úspešnom úteku študoval teológiu v Taliansku a 1. júna 1953 prijal kňazskú vysviacku. Študoval v Turíne katechetiku a pracoval ako vedúci audiovizuálneho odboru saleziánskeho vydavateľstva Elle Di Ci. Neskôr v Ríme bol šesť rokov riaditeľom malého seminára pri Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda, dlhých 16 rokov redigoval časopis Slovenské hlasy z Ríma a dával grafickú podobu a tvoril ilustrácie pre takmer všetky knihy, ktoré v tom čase uzreli svetlo sveta na pôde ústavu a často sa dostávali tajne na Slovensko. Rovnako 15 rokov pripravoval pravidelné relácie pre Vatikánsky rozhlas.

Rafael Černý SDB (1924 – 2006), rodisko Sobotište, okr. Senica. Po úteku študoval teológiu v Bollengu a 1. júla 1952 bol vysvätený za kňaza. Pre chorobu nemohol odísť na misie do Bolívie. V rokoch 1955 až 1969 pôsobil v Belgicku medzi mladými utečencami z východnej Európy. Od roku 1970 pôsobil v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda v Ríme, kde na gymnáziu učil nemčinu, matematiku, fyziku a spev. Bol redaktorom časopisov Slovenské hlasy z Ríma, Diakonia – slovenský kňaz. Strávil tisícky hodín prácou na oprave textov kníh, ktoré SUSCM vydával. V rokoch 1994 až 1999 bol v Bratislave sekretárom provinciála saleziánov.

Jozef Ochaba SDB (1920 – 2009), rodisko Štefanová, okr. Pezinok. Za kňaza bol vysvätený 1. januára 1951. Najprv pôsobil vo Francúzsku, v roku 1976 odišiel ako misionár do africkej republiky Gabun, bol tam však krátko a vrátil sa do Francúzska.

Cyril Búran SDB (1928 – 2006), rodisko Jablonica, okr. Senica. Po úteku študoval teológiu v Turíne. 1. júla 1956 bol spolu s ďalšími tromi slovenskými spolubratmi vysvätený za kňaza. Stal sa profesorom morálky a od roku 1971 pôsobil 30 rokov na slovenskej katolíckej misii v Mannheime v Nemecku.

František Kubala SDB (1904 – 1991), rodisko Vrbové, okr. Trnava.
Pavol Tuna SDB (1926 – 2004), rodisko Valaská Belá, okr. Prievidza.
Cyril Marek – rodisko Hrnčiarovce, okr. Trnava.
Ján Eiben – rodisko Bratislava.
Jozef Hercog – rodisko Šaštín, okr. Senica

Daniel Faltin OFMConv. (1927 – 2008), rodisko Kurimany. Dostal sa do Ríma, v roku 1951 bol vysvätený za kňaza, v roku 1959 získal doktorát cirkevného i civilného práva, pracoval v Rímskej kúrii a bol účastníkom na Druhom vatikánskom koncile. Od r. 1986 bol sudcom Apoštolského tribunálu.

a ešte žijúci Juraj Török (*1931, Žilina), teraz diecézny kňaz. Teológiu vyštudoval v Ríme a potom odišiel do USA, kde absolvoval fotografiu na New York International Institute of Photography. V roku 1974 založil v New Yorku nezávislú produkčnú spoločnosť Hallel Communications. Okrem iného nakrútil napríklad deväťdielny televízny seriál o druhom Vatikánskom koncile.

– – – – – – – – – –

Z účastníkov tretej „neúspešnej“ výpravy 9. 4. 1951 sa napokon zachránili (Titus im kázal medzi prvými ujsť, čo sa im aj podarilo) a neskôr odišli za hranice:

Anton Hlinka SDB (1926 – 2011), rodák z Valašskej Belej.
Augustín Lovíšek SDB (1922 – 1980), pôvodom z Považskej Bystrice.
Klement Poláček SDB (1929 – 2017), Černík, okr. Nové Zámky.
a ešte žijúci Alojz Pestún SDB, rodák zo Šulekova, okr. Trnava.

Mons. Anton Botek – riaditeľ Ústrednej katolíckej kancelárie v Bratislave. V roku 1949 bol uväznený, a po úteku pôsobil od roku 1957 v Kanade, založil farnosť a postavil kostol, školu a pastoračné centrum v meste Welland.  V rokoch 1973-76 pôsobil vo Vatikánskom rozhlase. Je známy ako autor prekladu Biblie, ktorý po častiach publikoval napr. v tituloch Za svetlom (1970), Múdrosť (1974), Kniha žalmov (1978). K Biblii, ktorú prekladal z originálnych jazykov, preložil aj poznámky a úvody z Jeruzalemskej Biblie.

Jozef Baťo
– Obyce, okr. Zlaté Moravce.