V prvej výprave 31. 8. 1950 odišlo cez rieku Moravu s donom Titusom spolu sedem osôb.

Jozef Heriban SDB (1925 – 2009) rodisko Šelpice, okr. Trnava. Za kňaza bol vysvätený 1. júla 1955 v Turíne, v rokoch 1957 – 1967 bol misionárom v Japonsku a profesorom Svätého písma v saleziánskom Teologickom študentáte v Chofu (Tokio).

Od roku 1979 pôsobil na Pápežskej saleziánskej univerzite ako profesor novozákonnej exegézy, biblickej teológie a biblickej gréčtiny. Ako hosťujúci profesor prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete. Bol polyglot a ovládal okrem japončiny ešte ďalších vyše desať jazykov. Pre slovenské vydanie Svätého Písma vypracoval úvodné poznámky k celému Svätému písmu a k jednotlivým knihám Starého i Nového zákona. Pripravil a vydal Príručný lexikón biblických vied (SÚSCM 1992 a vydavateľstvo Don Bosco 1998). Trnavská univerzita (TU) v Trnave mu udelila 12. decembra 2005 titul „Doctor honoris causa“.

Rudolf Blatnický SDB (1928 – 2015), rodisko Trnava-Kopánka. Po štúdiách teológie bol 1. januára 1962 vysvätený za diakona. Napriek tomu, že veľmi úspešne absolvoval teologické štúdium a získal doktorát (ThDr.), rozhodol sa ostať trvalým diakonom. Po založení slovenského gymnázia pri Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme tam vyše dvadsať rokov pracoval ako pedagóg a vychovávateľ a tiež spolupracoval pri vydávaní kníh a časopisov. Na Pápežskej saleziánskej univerzite prednášal dogmatickú teológiu. Dlhé roky spolupracoval aj s redakciou rozhlasovej stanice „Voice of Amerika“. Ako literárne činný a teologicky vzdelaný spolupracoval na základných teologických, biblických a liturgických príručkách až po slovenský preklad Katechizmu Katolíckej cirkvi.

Stanislav Kmotorka SDB (1929 – 2012) rodisko Chynorany, okr. Topoľčany. Už ako študent teológie v Taliansku bol hlavným organistom pri slávnostných bohoslužbách. Kňazom sa stal 1. júla 1956. V Bologni získal diplom z hudby a zborového spevu (1963) a vo Florencii zo skladania hudby pre kapelu (1967). Ako salezián sa v tejto oblasti činil aj na poli výučby. Stal sa z neho aj hudobný skladateľ, komponoval prevažne duchovné skladby. V meste Florencia prežil vyše pol storočia a tam aj zomrel a je pochovaný.

Medard Štepanovský SDB (1927 – 2017), rodisko Oreské, okr. Senica. Vstúpil k saleziánom v Šaštíne a v roku 1946 zložil vo Svätom Beňadiku svoje prvé rehoľné sľuby. Na konci augusta 1950 bol členom prvej skupiny, ktorú ctihodný don Titus Zeman previedol do Talianska. Už v lete roku 1952 šiel do Buxheimu, aby sa učil nemčinu. Sám si spomína, že na konci kurzu si povedal, že sa nikdy do Nemecka nevráti. Keď bol vysvätený za kňaza 1. júla 1956 v Bollengu, hneď ho – azda práve kvôli nemčine, ktorú ovládal – poslali práve „naspäť“ do juhonemeckého Buxheimu, aby tam pôsobil ako pedagóg na saleziánskom gymnáziu, no zároveň aj vypomáhal v pastorácii. Ako salezián a kňaz tam žil a pracoval celý svoj život. Tam aj zomrel.

Július Gašparík (1915 – 1989), rodisko Kováčová. Diecéznym kňazom sa stal 5. februára 1939, pôsobil v diecéze Banská Bystrica. Pretože komunistický režim naňho vydal zatykač, ušiel do zahraničia a pôsobil vo Francúzsku, kde v Paríži v roku 1953 založil Slovenskú katolícku misiu a bol jej prvým kňazom; pôsobil tam až do smrti.

Bohumil Havlíček – rodisko Stráže pri Šaštíne
Ján Martinec – rodisko Dlhé Pole, okr. Žilina

– – – – – – – – – –

V druhej výprave 23. 10. 1950 odišli v sprievode dona Titusa do zahraničia títo saleziáni kňazi, bohoslovci i diecézni kňazi.

Andrej Šandor SDB (1913 – 1995), rodisko Močarany, okr. Michalovce (básnické meno – Gorazd Zvonický). Za saleziánskeho kňaza bol vysvätený ešte na Slovensku 29. júna 1948. Po úteku z Československa krátko pobudol v Taliansku a odišiel do Buenos Aires v Argentíne. Tu sa aktívne zapojil do práce v Spolku slovenských spisovateľov a v roku 1959 tam stál pri zrode Zahraničnej Matice slovenskej. Keď bol v roku 1963 založený Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, vrátil sa do Európy a zapojil sa do práce ústavu, kde pôsobil ako profesor na slovenskom gymnáziu. Gorazd Zvonický bol aj významným prekladateľom, k jeho najväčším prínosom patrí trojzväzkové dielo (preklad) Hymny na posvätenie času, ktoré sa používajú v súčasnej Liturgii hodín (breviár). Pomáhal aj pri redakcii Rímskeho misálu latinsko-slovenského, ktorý vyšiel v roku 1966. Z latinčiny prekladal aj pápežské encykliky. V roku 1993 mu prezident Talianskej republiky Oscar Lugi Scalfara udelil vysoké štátne vyznamenanie Commendatore Al Merito della Republica Italiana – Rytiersky rád Za zásluhy o Taliansku republiku.

Tibor Strnisko SDB (1911 – 1986), rodisko Pezinok. V rokoch 1947-1950 bol direktorom saleziánskeho domu v Žiline. Počas Barbarskej noci bol na výpomoci na fare, šesť mesiacov sa skrýval. Po úteku pôsobil najprv v Nemecku a r. 1956 odišiel do Austrálie ako misionár. Dlhý čas bol jediným duchovným pre Slovákov v Austrálii a jeho „farnosť“ bola veľká ako pol Európy. Vek a oslabené zdravie ho r. 1969 prinútili obmedziť pastoračnú činnosť len na Melbourne. Tam aj zomrel. Má trvalé zásluhy na udržiavaní slovenského náboženského, kultúrneho a národného života v Austrálii. Organizoval rozličné podujatia, písal poučné i zábavné články, náboženské úvahy, cestopisné črty, ktoré publikoval v časopisoch Slovenský štít, Hlasy z Ríma, Ave Mária a iných.

Ľudovít Suchán SDB (1921 – 2005), rodisko Trstín, ork. Trnava. Za kňaza bol vysvätený v roku 1949. Po úteku do Talianska študoval v Turíne cirkevné právo. V roku 1954 odišiel do Japonska ako misionár. Istý čas bol v Beppu správcom biskupskej katedrály aj riaditeľ biskupskej kancelárie. Neskôr v Tokiu vo štvrti Čófu postavil kostol. Okrem iného sa tam venoval aj pastorácii Slovákov.

Andrej Pauliny SDB (1925 – 2005), rodisko Rajec, okr. Žilina. Po úspešnom úteku študoval teológiu v Taliansku a 1. júna 1953 prijal kňazskú vysviacku. Študoval v Turíne katechetiku a pracoval ako vedúci audiovizuálneho odboru saleziánskeho vydavateľstva Elle Di Ci. Neskôr v Ríme bol šesť rokov riaditeľom malého seminára pri Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda, dlhých 16 rokov redigoval časopis Slovenské hlasy z Ríma a dával grafickú podobu a tvoril ilustrácie pre takmer všetky knihy, ktoré v tom čase uzreli svetlo sveta na pôde ústavu a často sa dostávali tajne na Slovensko. Rovnako 15 rokov pripravoval pravidelné relácie pre Vatikánsky rozhlas.

Rafael Černý SDB (1924 – 2006), rodisko Sobotište, okr. Senica. Po úteku študoval teológiu v Bollengu a 1. júla 1952 bol vysvätený za kňaza. Pre chorobu nemohol odísť na misie do Bolívie. V rokoch 1955 až 1969 pôsobil v Belgicku medzi mladými utečencami z východnej Európy. Od roku 1970 pôsobil v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda v Ríme, kde na gymnáziu učil nemčinu, matematiku, fyziku a spev. Bol redaktorom časopisov Slovenské hlasy z Ríma, Diakonia – slovenský kňaz. Strávil tisícky hodín prácou na oprave textov kníh, ktoré SUSCM vydával. V rokoch 1994 až 1999 bol v Bratislave sekretárom provinciála saleziánov.

Jozef Ochaba SDB (1920 – 2009), rodisko Štefanová, okr. Pezinok. Za kňaza bol vysvätený 1. januára 1951. Najprv pôsobil vo Francúzsku, v roku 1976 odišiel ako misionár do africkej republiky Gabun, bol tam však krátko a vrátil sa do Francúzska.

Cyril Búran SDB (1928 – 2006), rodisko Jablonica, okr. Senica. Po úteku študoval teológiu v Turíne. 1. júla 1956 bol spolu s ďalšími tromi slovenskými spolubratmi vysvätený za kňaza. Stal sa profesorom morálky a od roku 1971 pôsobil 30 rokov na slovenskej katolíckej misii v Mannheime v Nemecku.

František Kubala SDB (1904 – 1991), rodisko Vrbové, okr. Trnava.
Pavol Tuna SDB (1926 – 2004), rodisko Valaská Belá, okr. Prievidza.
Cyril Marek – rodisko Hrnčiarovce, okr. Trnava.
Ján Eiben – rodisko Bratislava.
Jozef Hercog – rodisko Šaštín, okr. Senica

Daniel Faltin OFMConv. (1927 – 2008), rodisko Kurimany. Dostal sa do Ríma, v roku 1951 bol vysvätený za kňaza, v roku 1959 získal doktorát cirkevného i civilného práva, pracoval v Rímskej kúrii a bol účastníkom na Druhom vatikánskom koncile. Od r. 1986 bol sudcom Apoštolského tribunálu.

a ešte žijúci Juraj Török (*1931, Žilina), teraz diecézny kňaz. Teológiu vyštudoval v Ríme a potom odišiel do USA, kde absolvoval fotografiu na New York International Institute of Photography. V roku 1974 založil v New Yorku nezávislú produkčnú spoločnosť Hallel Communications. Okrem iného nakrútil napríklad deväťdielny televízny seriál o druhom Vatikánskom koncile.

– – – – – – – – – –

Z účastníkov tretej „neúspešnej“ výpravy 9. 4. 1951 sa napokon zachránili (Titus im kázal medzi prvými ujsť, čo sa im aj podarilo) a neskôr odišli za hranice:

Anton Hlinka SDB (1926 – 2011), rodák z Valašskej Belej.
Augustín Lovíšek SDB (1922 – 1980), pôvodom z Považskej Bystrice.
Klement Poláček SDB (1929 – 2017), Černík, okr. Nové Zámky.
a ešte žijúci Alojz Pestún SDB, rodák zo Šulekova, okr. Trnava.

Mons. Anton Botek – riaditeľ Ústrednej katolíckej kancelárie v Bratislave. V roku 1949 bol uväznený, a po úteku pôsobil od roku 1957 v Kanade, založil farnosť a postavil kostol, školu a pastoračné centrum v meste Welland.  V rokoch 1973-76 pôsobil vo Vatikánskom rozhlase. Je známy ako autor prekladu Biblie, ktorý po častiach publikoval napr. v tituloch Za svetlom (1970), Múdrosť (1974), Kniha žalmov (1978). K Biblii, ktorú prekladal z originálnych jazykov, preložil aj poznámky a úvody z Jeruzalemskej Biblie.

Jozef Baťo
– Obyce, okr. Zlaté Moravce.