O procese

Rozhovor s vicepostulátorom o priebehu procesu

Začal sa historicky prvý proces blahorečenia slovenského saleziána. Salezián kňaz, mučeník za záchranu duchovných povolaní, don Titus Zeman dostal rozhodnutím o začatí procesu titul Boží sluha. O samotnom procese hovorí don Jozef Slivoň, vicepostulátor kauzy.

Kedy začali prvé prípravy?

V roku 2003 sa synovec dona Titusa Zemana Ing. Michal Titus Radošinský začal zaujímať o túto možnosť a začal zbierať materiály, vyhľadávať dokumenty v archívoch a kontaktovať možných svedkov. V nasledujúcich rokoch sa organizovali pútnické zájazdy po stopách dona Titusa Zemana a spomienkové stretnutia vo Vajnoroch.

Čo sa zatiaľ udialo, v čom spočívala doterajšia príprava?

Zhromaždili sme dokumenty z Ústavu pamätí národa, z archívu Ministerstva vnútra SR, z Krajského súdu v Bratislave, z väzenského archívu v Leopoldove a z miest, kde bol don Titus po odsúdení na výkone trestu (Jáchymov, Mírov). Druhým bodom bolo vytvorenie zoznamu svedkov. Pán Michal Titus Radošinský napísal dve publikácie – Titus Zeman, vatikánsky špión? (2005) a druhú, ktorú vydalo naše vydavateľstvo – Titus Zeman, mučeník za záchranu duchovných povolaní (2007). Medzi veriacich sme začali rozširovať obrázky s chronológiou života dona Titusa Zemana a s modlitbou za jeho blahorečenie. Dôležitým momentom bolo, keď náš predošlý provinciál don Štefan Turanský požiadal hlavného predstaveného Saleziánskej spoločnosti o začatie procesu blahorečenia. To sa stalo v roku 2007. Ešte v tom istom roku požiadal hlavný predstavený cez generálneho postulátora saleziánov diecézneho biskupa Mons. Stanislava Zvolenského o začatie diecéznej fázy procesu blahorečenia. Otec arcibiskup si vyžiadal mienku všetkých slovenských diecéznych biskupov a po ich súhlasnom stanovisku požiadal Svätú stolicu, konkrétne prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, o tzv. „nihil obstat“, čiže vyjadrenie, že „nič nebráni“ tejto veci. Po obdržaní tohto nihil obstat vymenoval Mons. Stanislav Zvolenský súdny trojčlenný tribunál (biskupský delegát – sudca, promótor spravodlivosti a notár), skupinu cenzorov z radov teológov a skupinu odborníkov na históriu.

Potom prišlo prvé oficiálne zasadnutie…

Áno, v piatok 26. februára 2010 sa uskutočnilo v aule Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na Kapitulskej ulici verejné otváracie zasadanie diecéznej fázy procesu blahorečenia dona Titusa Zemana.

Ako prebieha samotný proces na diecéznej úrovni?

Náplňou procesu na diecéznej úrovni je zhromaždiť a posúdiť všetky jestvujúce dokumenty, ktoré sa týkajú kandidáta blahorečenia. Historická komisia všetky tieto patrične overené dokumenty preštuduje, zoradí, vyhodnotí a vo svojej správe opíše, ako jednotlivé dokumenty môžu prispieť k preskúmaniu života, mučeníctva a chýru mučeníctva dona Titusa Zemana. Ďalej sa počas diecézneho procesu zhromažďujú publikácie, prípadne články, v ktorých sa hovorí o Božom sluhovi, zhromažďujú sa aj ním napísané a prípadne publikované písomnosti ako knihy, články, kázne, osobná korešpondencia. Toto všetko zasa preskúmajú cenzori teológovia, či sa v týchto písomnostiach nenachádza nejaké nesprávne učenie v oblasti viery alebo mravov.

Má nejakú úlohu v procese osobne aj otec arcibiskup?

Je na čele diecézneho tribunálu. V jednotlivých krokoch ho však zastupuje biskupský delegát – sudca. Tento tribunál vypočuje označených svedkov a všetkých odborníkov zaradených do komisií a pripraví legitímne a relevantné dôkazy čnosti, mučeníctva a chýru mučeníctva kandidáta oltára. Diecézny biskup, ako najvyšší sudca vo svojej diecéze, na záverečnom zasadnutí potvrdí závery tribunálu, podpíše dokumenty a odovzdá určenému zodpovednému dve kópie celého materiálu (v rozsahu približne 700 strán), ktoré sa potom zapečatené odovzdajú na Kongregáciu pre kauzy svätých vo Vatikáne.

Pri týchto procesoch figuruje aj úloha vicepostulátora. Môžeme si ju objasniť?

Postulátor kauzy blahorečenia je kňaz alebo aj laik, ktorý je presvedčený o svätosti (o hrdinských čnostiach alebo mučeníctve) kandidáta oltára, je patrične vzdelaný a zodpovedná vrchnosť ho riadne vymenuje ako svojho povereného zástupcu. On pripravuje žiadosť, ktorú adresuje kompetentnému diecéznemu biskupovi, o preskúmanie života, mučeníctva a chýru mučeníctva kandidáta oltára. Môže mať viacerých vicepostulátorov. Postulátor dáva kompetentnému biskupovi zoznam svedkov a dohliada na prácu expertov teológov, historikov, prípadne iných súdnych znalcov. Nesmie byť však pri vypočúvaní svedkov, môže iba čítať zápisnice z vypočúvaní, navrhovať nových svedkov, prípadne žiadať doplnenie vypočúvania, ak má pocit, že svedecká výpoveď nebola úplná.

Kto konkrétne vykonáva túto úlohu v tomto procese?

Keďže sa proces týka saleziána kňaza, postulátora určuje hlavný predstavený Saleziánskej spoločnosti. Túto úlohu v našej Saleziánskej kongregácii vykonáva už dlhší čas don Enrico dal Covolo. Za vicepostulátora vymenovali mňa.

Dotknime sa samotného motívu tohto procesu. Prečo sme ho začali?

Mnohí očití svedkovia (de visu), ako aj svedkovia z počutia (de auditu) sú presvedčení o svätom živote, hrdinskej láske a obetavosti nášho dona Titusa. On bol skromným a čnostným kňazom. Začiatkom 50-tych rokov minulého storočia počas tvrdého nástupu komunistického režimu v našej vlasti sa nebál riskovať a prevádzal mnohých bohoslovcov cez rieku Moravu a Rakúsko do Talianska, aby mohli doštudovať a stať sa kňazmi. V Československu po nástupe komunizmu a rozpustení reholí by to pre nich nebolo možné. Don Titus mal byť podľa pôvodného rozsudku popravený. Napokon bol odsúdený na 25 rokov nepodmienečne. Odpustil všetkým, ktorí ho fyzicky aj psychicky mučili a ešte aj po prepustení z väzenia ho prenasledovali. Zomrel na následky krutého zachádzania od chvíle zaistenia až do dňa prepustenia. Jeho šľachetné srdce, silne poznačené fyzickým a psychickým týraním, nevydržalo. Skonal na opakovaný infarkt 8. januára 1969.

Pri otváracom zasadnutí diecéznej fázy bol donovi Titusovi Zemanovi priznaný titulu Boží sluha. Čo to znamená?

Titul Boží sluha dostáva navrhovaný kandidát oltára vtedy, keď kompetentný diecézny biskup rozhodne o začatí kauzy blahorečenia. Toto rozhodnutie sa zverejňuje Dekrétom o začatí kauzy. Boží sluha sa neskôr stáva „ctihodným“ a napokon rozhodnutím Svätého Otca „blahoslaveným“ a „svätým“.

V tomto bode je teda na mieste otázka, kedy sa asi proces ukončí a kedy by mohlo byť blahorečenie?

Diecéznu fázu procesu blahorečenia by sme chceli ukončiť v tomto kalendárnom roku. Rímska fáza, v ktorej na Kongregácii pre kauzy svätých a v určenom kolégiu biskupov a kardinálov, budú skúmať život, mučeníctvo a chýr mučeníctva dona Titusa Zemana, môže trvať niekoľko rokov. Táto fáza vyvrcholí rozhodnutím Svätého Otca. Potom sa určí dátum slávnostného vyhlásenia – blahorečenia.

Čo pre teba osobne znamená byť vicepostulátorom v tomto procese?

Pre mňa je to veľký dar od Pána Boha, lebo sa denne zamýšľam nad úžasným Božím plánom spásy, nad pozvaním človeka k spolupráci a nad neopísateľne krásnou a korektnou odpoveďou toho, kto sa úprimne usiluje o svätosť. Zároveň ďakujem Pánu Bohu za mnohých, ktorí s takou radosťou a nadšením hovoria o donovi Titusovi a úprimne sa modlia za jeho blahorečenie. Všetci prosme Pána Boha, aby Cirkev dobre preskúmala jeho život a mohla ho pozdvihnúť na oltár. Slovensko a celý svet potrebuje vzor hrdinského kňaza, verného až do smrti, ktorý nehľadal svoj prospech, ale Božiu slávu, dobro blížneho a vlastnú spásu. Dnes na Slovensku potrebujeme aj silného orodovníka a patróna nových svätých kňazských a rehoľných povolaní.

Zhováral sa R. Hamráček SDB